Prvý september len ako štátny sviatok. Vylúčenie 1. septembra z dní pracovného pokoja prináša zmeny pre zamestnancov i zamestnávateľov. Ako sa menia ich práva a povinnosti?
Národná rada SR dňa19. 12. 2023 prijala balík opatrení prostredníctvom zákona, ktorým sa meniaadopĺňajú niektoré zákony vsúvislosti so zlepšením stavu verejnýchfinancií, súčasťou ktorého bola aj zmena zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníkpráce vznení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)azákona č. 241/1993 Z. z. oštátnych sviatkoch, dňoch pracovnéhopokoja apamätných dňoch vznení neskorších predpisov (ďalej len„zákon oštátnych sviatkoch“).
Zákonník prácevust. § 94 upravuje dni pracovného pokoja, ktorými rozumieme tie dni,na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca vtýždni, asviatky.Za deň pracovného pokoja možno všeobecne označiť deň súvislého pracovnéhovoľna. Vdňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť prácu lenvýnimočne, ato po prerokovaníso zástupcami zamestnancov (odbormi). Zákonník práce upravuje povinnostiazvýhodnenia vo vzťahu kdňom určeným ako deň pracovného pokoja, nievšeobecne na všetky sviatky, resp. štátne sviatky. Za účelom zisteniapracovnoprávnych nárokov aoprávnení je preto potrebné rozlišovať medzidňom pracovného pokoja, resp. sviatkom aštátnym sviatkom.
Definovanie určitéhodňa ako štátneho sviatku totiž automaticky neznamená, že ide odeňpracovného voľna, resp. taký deň, za prácu vktorý by automaticky patrilzamestnancovi zákonom definovaný príplatok.
Prvý september je štátny sviatok, ale nie deň pracovného pokoja.
Presne takým dňom sastal na základe novely zákona oštátnych sviatkoch a Zákonníka práce aj 1.september. Od 1. 1. 2024 síce 1.september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky zostal štátnym sviatkom, avšak, ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákonaoštátnych sviatkoch, nie dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa§ 94 ods. 5 Zákonníka práce.
Štátne sviatky adni pracovného pokoja – zákonná úprava
Vymedzenie sviatkov,dní pracovného pokoja apamätných dní upravuje osobitný zákon oštátnychsviatkoch, dňoch pracovného pokoja apamätných dňoch. Podľa neho zostávajúštátnymi sviatkami:
- 1. január – Deň vzniku Slovenskejrepubliky
- 5. júl – sviatok svätého Cyrilaasvätého Metoda,
- 29. august – výročie Slovenskéhonárodného povstania,
- 1. september – Deň Ústavy Slovenskejrepubliky,
- 28. október – Deň vzniku samostatnéhočesko-slovenského štátu,
- 17. november – Deň boja za sloboduademokraciu.
Sviatok vzásadepre zamestnanca znamená osobitný druh odpočinku. Ako však vyplýva zust. §2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona oštátnych sviatkoch, , deň 1. september viacnie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom na účely Zákonníka práce rovnako,ako to platí pre 28. október.
Dňom pracovného pokoja podľa predmetnéhoosobitného predpisu sú nedele a:
- 1. január – Deň vzniku Slovenskejrepubliky (zároveň štátny sviatok),
- 5. júl – sviatok svätého Cyrilaasvätého Metoda (zároveň štátny sviatok),
- 29. august – výročie Slovenskéhonárodného povstania (zároveň štátny sviatok),
- 17. november – Deň boja za slobodu ademokraciu(zároveň štátny sviatok),
- 6. január – Zjavenie Pána (Traja krália vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
- Veľký piatok,
- Veľkonočný pondelok,
- 1. máj – Sviatok práce,
- 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom,
- 15. september – Sedembolestná PannaMária,
- 1. november – sviatok Všetkýchsvätých,
- 24. december – Štedrý deň,
- 25. december – prvý sviatok vianočný,
- 26. december – druhý sviatok vianočný.
Práca počas dňa pracovného pokoja azákaz maloobchodného predaja
Vdňoch pracovného pokojaje možno prácu nariadiť len výnimočne.Dokonca vdňoch upravených v § 94 ods. 5Zákonníka práce, konkrétne 1. január, 6. január,Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl,29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00hodine, 25. december a 26. december, medzi ktoré donedávna patril aj 1.september, nemožno nariadiť anidohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátanesním súvisiacich prác, okrem:
- maloobchodného predaja na čerpacíchstaniciach spalivami amazivami,
- maloobchodnéhopredaja avýdaja liekov vlekárňach,
- maloobchodnéhopredaja na letiskách, prístavoch,vostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravyavnemocniciach,
- predaja cestovných lístkov, predaja suvenírova
- predaja kvetov 8. mája apredmetovurčených na výzdobu hrobového miesta1. novembra.
Pozrite si tiež
Pracovný kalendár
Do prijatia novelyZákonníka práce účinnej od 1. 1. 2024 tak na Deň Ústavy Slovenskej republiky drobnýtovar bolo možné nakúpiť len napr. na čerpacích staniciach alebo na letisku,lebo len vtakých prevádzkach mohol zamestnávateľ zamestnancom nariadiťalebo dohodnúť so zamestnancami prácu maloobchodného predaja. Dokonca nebolomožné nariadiť ani práce na uspokojovanie životných, zdravotnýchakultúrnych potrieb obyvateľstva, ktoré je možné nariadiť vdeňnepretržitého odpočinku.
Prakticky mohli byťotvorené malé prevádzky, vktorých napr. drobný živnostník nikohonezamestnáva avykonáva všetky práce sám, pretože zákaz sa nevzťahuje naotvorenie prevádzky, ale na nariadenie práce, resp. dohodnutie práce sozamestnancom.
Článok pokračuje pod reklamou
Práca vdeň nepretržitého odpočinku
Zamestnávateľ jepovinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva posebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, pričom nepretržitý odpočinokmusí pripadnúť buď na sobotu anedeľu alebo na nedeľu apondelok.Dňom nepretržitého odpočinku tak vždy zostáva nedeľa. Apresne na nedeľutohto roku pripadne aj štátny sviatok 1. september.
Na rozdiel od presnemenovaných sviatkov v § 94 ods. 5 Zákonníka práce, kedy sú vpodstate takmervšetky prevádzky zatvorené kvôli nemožnosti nariadenia práce zamestnanom, vdeňnepretržitého odpočinku možno nariadiť výkon určitých prác, atokonkrétne nasledovných nevyhnutných prác, ktoré sa nemôžu vykonaťvpracovných dňoch, ato:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie avykladacie práce,
- inventúrne auzávierkové práce,
- práce vykonávané vnepretržitejprevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil za zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstvaohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom nauspokojovanie životných, zdravotných akultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie aošetrovaniehospodárskych zvierat,
- naliehavé prácevpoľnohospodárstve vrastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaníazbere pestovaných plodín apri spracovaní potravinárskych surovín.
Príplatok za prácu vo sviatok
Za prácu vo sviatok,t. j. taký sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, patrí zamestnancom mzdovézvýhodnenie, ato vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Vprípadevýkonu práce na základe dohôd oprácach mimo pracovného pomeru patrí zakaždú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej osumuminimálnej mzdy za hodinu.
Za prácu prvého septembra nepatrí príplatok za sviatok.
Pokiaľ by toho rokunebola prijatá novela Zákonníka práce, ktorá zmenila 1. september na štátnysviatok vylúčený spomedzi dní pracovného pokoja, mali by zamestnanci pracujúcivtento deň (napríklad zamestnanci prevádzky čerpacej stanice) nárok namzdové zvýhodnenie za sviatok. Avšak vsúčasnosti už nárok na mzdovézvýhodnenie za sviatok zamestnanci za prácu 1. 9. nemajú.
Nakoľko však pripadnetento deň vroku 2024 na nedeľu, zamestnancom zostane tento rok nárok namzdové zvýhodnenie podľa § 122b Zákonníka práce, t. j. mzdové zvýhodnenie zaprácu vnedeľu. Toto je ale oniečo nižšie vporovnaní sozvýhodnením za prácu vo sviatok.
Poznámka: Ak by šloosviatok podľa Zákonníka práce azároveň nedeľu, mal by zamestnanecnárok na príplatok za prácu vo sviatok aj za prácu vnedeľu. Zákonníkpráce totiž upravuje dva samostatné druhy príplatkov, ktoré sa kumulujú. Ak deňpracovného pokoja pripadne na nedeľu (deň nepretržitého odpočinku), nedôjdekvylúčeniu jedného či druhého nároku na zvýhodnenie. Práve naopak.Zamestnanec má nárok na oba.
Prečítajte si tiež
Príplatky za prácu cez víkend, v noci, vo sviatok a ďalšie v roku 2024
Mzdové zvýhodnenie za prácu zamestnanca vnedeľu jenajmenej vsume 100 % minimálnej mzdy veurách za hodinu podľaosobitného predpisu. Základom výpočtu vprípade pracovného pomeru je tedana rozdiel od zvýhodnenia za prácu vo sviatok minimálna mzda aniepriemerný zárobok, ktorý je spravidla vyšší. Pre úplnosť je potrebné uviesť, žedohodári majú za prácu vo sviatok nárok na príplatok najmenej vsume 100 %minimálnej mzdy za hodinu.
Viacopríplatkoch sa dočítate včlánku Príplatkyza prácu cez víkend, vnoci, vo sviatok aďalšie vroku 2024.
Upozorňujeme, že príplatokza prácu zamestnanca môže byť za určitých okolností aj nižší. Vprípade,ak ide ozamestnávateľa, uktorého sa vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala vnedeľu,možno dohodnúť mzdové zvýhodnenie najmenej vsume 90 % minimálnej mzdy veurách za hodinu, ato:
- vkolektívnej zmluve,
- v pracovnej zmluve, ak ideozamestnávateľa, uktorého nepôsobí odborová organizáciaak31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20zamestnancov.
Naopak, pokiaľzamestnanec nemôže pracovať zdôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklýpracovný deň, patrí mu náhrada mzdy vsume jeho priemerného zárobku. Toznamená, že napríklad neodpracovaný 5. júl sa na výplatnej páske zamestnancaneprejaví negatívne, ale pozitívne vo forme plateného voľna.
Deň Ústavy Slovenskejrepubliky je však sohľadom na zmenu vZákonníku práce už len bežnýmpracovným dňom, hoci so statusom štátneho sviatku.Zamestnanci sú povinní sitento deň ako obvyklý pracovný deň odpracovaťanepatrí im žiadne mzdové zvýhodnenie. Vroku 2025 tak bežnýzamestnanec pracujúci pondelok – piatok normálne nastúpi do zamestnania.
